Le Rat de ville et le Rat des champs François Marbot (1817 - 1866)

Té ni dé rat, les-autt-fois,
Yonne té ka rété dans bois,
Lautt en ville té ka rété.
Tala vini invité
Lautt là pou vini dinein
Evec li. Li réponne : « Moin
Va vini, ou pé tranquille. »
Jou là, li vini en ville.
Li rivé. Vouélà ratt là
Mennein li dans y on plaça
0 ti moune té ka serré
En-pile tout sôte bon mangé.
Y té tini calalou,
Gouliroux frit dans saindoux,
Yon supèbe tonton-banane,
Lamori rôti dans sanne,
Zabocat évec farine,
Zaloïe, macriau, sadine,
Et pis yon ragoiit cochon
Qi té ka senti bien bon.
Pou dessè yo té tini
Gonfiti patate, pain mi,
Et pis yon bol diri doux ,
Boule gigiri et pis lous.
Jamais voue bon canari
Gomme ça ces ratt là té ni.
Engnien pas té ka manqué ;
Yo té voyé, au pli près,
Chaché you calbasse tafia
Pou décolé mabouïa.
A présent, yo commencé
Métié sans ri, sans paie.
Quand yo té à tabe, vouélà
Yo té ka mangé la soupe,
Yon valett rouvè plaça,
Yo rentré dans yon trou : floupe !
Quand valett là té foucan,
Ratt la ville dit : « A présent
Tein-mi, valett là pati,
Mangé vitement pou fini
Dinein là, bien com i faut,
Plein boudin nous, avant vo
Vini fè nous pè encô. »
Lautt là réponne : « Moin vlé mô .
Si moin fè ça ; moins simié
Viré lacaze moin, Bon Gue
Pini moin, si moin vini
Pou mangé encô ici.
Moin simié mangé banane
Guite dans sel pitôt, ou tanne. »

Nèg bitation, pas chaché
Nèg laville pou fréquenté.





Commentaires